reklama

Povinnosti psíčkarov poznajú všetci, majú aj nejaké práva?

O potrebe odpratávať výkaly po psoch sa popísalo veľa. Škoda, že sa rovnako intenzívne nepíše o potrebe udržiavania čistoty verejného priestranstva ľuďmi. Ale o tom potom. Poďme sa rozprávať o medziľudských vzťahoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (235)

Som psíčkarka už 15 rokov. Veľká vďaka za ne. Prvého psíka som dostala ako dieťa. Vtedy boli možno ľudia milší, možno bolo psíkov menej, no stretávala som sa len s pozitívnymi ohlasmi. Nikoho netrápilo, že vylučuje na verejných priestranstvách, ani, že ho občas vodíme bez vôdzky. Venčili sme ho na zatrávnenej ploche pred našou bytovkou a čuduj sa svete – ja, ani rovesníčka, ktoré sme sa na tejto ploche hrávali, sme naozaj nikdy neprišli do priameho kontaktu s výkalom. S mojím v poradí druhým psíkom som sa ešte ako so šteniatkom presťahovala do bytu v centre mesta. Vopred som jasala nad veľkými zatrávnenými plochami a tešila som sa, ako sa miestne deti budú hrať s mojim psom. Ale dnešné deti sa už nehrávajú so zvieratmi. Čo je ostatne aj dôvod pribúdajúcich alergií a slabej imunity. Ale o tom inokedy.Tak už tu bývame cez rok. So psom, ktorý je riadne prihlásený, veterinárne ošetrený, čipovaný, riadne zaňho platíme dane, zbierame po ňom výkaly (a to do vlastných vreciek, ktoré nosíme stále so sebou), na verejných priestranstvách ho vodíme na vôdzke, nechodíme s ním na miesta, kde je pohyb psov zakázaný, je priateľský, neagresívny, miluje deti a v našej nepríjemnosti nerobí v byte hluk. Napriek tomu prichádzame v pravidelných intervaloch do konfliktov spôsobených tým, že ho vlastníme. Pravé peklo rozpútala informačná kampaň mesta zameraná na zbieranie výkalov po zvieracích miláčikoch a umiestnenie tabúľ zakazujúcich vstup psov na určené priestranstvá. Odvtedy majú niektorí (poväčšinou starší) obyvatelia pocit, že musia držať stráž nad dodržiavaním nariadení. A podaktorí si nariadenia vytvárajú sami.Už ma naozaj unavuje vysvetľovať, že môj psík je vlastne fenka, že fenka pri cikaní nedvíha nohu, ale čupí, a že pri tom 5 - sekundovom čupení naozaj nemohla vyprodukovať trus, nemám po nej teda ČO zbierať. Len posledné zvyšky rodičovskej výchovy mi bránia povedať, že keď mi to hovno po nej ukážu, tak ho pred nimi zožeriem. Ale tie zvyšky výchovy ma opúšťajú v situáciách, kedy po mne ľudia kričia z poschodí svojich bytov a vyhrážajú sa volaním mestskej polície. Začo? No zato, že svojho psa venčím. Že ho na voľnom priestranstve bez ľudí púšťam z vôdzky. Že s ním aportujem, lebo viem, ako veľmi potrebuje pohyb. Že sa s ním hrajú deti. Že... neviem. Napriek tomu, že po sebe nič nezanechá, že nikoho neohrozuje ani neotravuje, skrátka je SO MNOU, VONKU, BEHÁ a je ŠŤASTNÝ. A to dvakrát denne po cca 15 minút. Preto sa pýtam: aké právo ja, ako psíčkarka zodpovedne plniaca si svoje povinnosti, vlastne mám? Čo takto právo poslať ľudí, čo ma osočujú, do hája? Čo tak právo nechať svojho psa behať bez obavy, že sa vráti s porezanými labkami od črepín z rozbitých fliaš? Odpadky a sklo ležiace na zemi naozaj nikomu neprekážajú? A čo mesto, ktorému platíme dane? Čo pre nás robí? Že vystavuje povinnosti a vešia tabule? Čo takto vymedziť priestor, kde by si mohli naši psíci nerušene pobehať? Ale nie za mestom, v poli, ale v meste, lebo tu s nimi žijeme, tu platíme, tu sme...Žijeme vo svete, kedy na Vás na ulici môže ktokoľvek kričať a obviňovať Vás z priestupku, ktorý ste nespáchali? Prípadne mohli by ste spáchať? Budeme osočovať ľudí že odhadzujú odpadky na zem bez toho, aby sme to videli? Budú sa nám predavačky pri vstupe do obchodu vyhrážať, že na nás zavolajú políciu, lebo by sme mohli niečo ukradnúť? Samozrejme že nie. Ale možno by to začalo, keby mesto spustilo informačnú kampaň proti krádežiam a odhadzovaniu odpadkov na zem :-)A pritom to je o ľuďoch, nie o psoch. O tom, že sa budú správať ľudia k druhým ľuďom slušne. Že by mohli, namiesto osočovania... napríklad pozdraviť... Len tak, len preto, že sme ľudia. Mohli by sa prihovoriť, usmiať, porozprávať. Tak, ako som to kedysi naozaj zažívala. Ale teraz, teraz už dávno nie.

Petra Gáliková Poláková

Petra Gáliková Poláková

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nenosím ružové okuliare, nemám rada radikálne riešenia a myslím na budúcnosť. Nielen na tú svoju. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu