S láskou a pre ľudí. Tak som sa pred pár rokmi rozhodla vykonávať svoje povolanie. Či to bolo dobré rozhodnutie, ukáže až čas. Som vraj príliš mladá, aby som mohla hovoriť za sestry. Nič som pre ne neurobila, ničím som si neprešla. Súhlasím. Ale ja za sestry nehovorím. Hovorím za seba a za svojich pacientov. Sú naozaj „moji“, vďaka nim chodím do práce, teším sa, keď mi opätujú úsmev, som šťastná, keď sa mi podarí rozptýliť ich strach a obavy. Občas mám pocit z dobre vykonanej práce, občas sa hnevám sama na seba, že som situáciu nezvládla lepšie, profesionálnejšie, že som sa nechala pohltiť vlastnými emóciami a vtiahla sa do niečoho, čoho osobne ani nie som súčasťou. Tak sa vám, za to, pacienti moji, veľmi ospravedlňujem.